Nájomné

Z § 663 vyplýva, že nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu, t.j. za nájomné. Bez platenia nájomného by nájomná zmluva nebola nájomnou zmluvou. Výška nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej zmluve. Preto zákon v odseku 1 ustanovuje predovšetkým povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy. V tejto dikcii sa skrýva nielen to, že v zmluve treba uviesť výšku nájomného, ale aj spôsob jeho platenia. Ak výška nájomného nie je v zmluve dohodnutá, nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Výška nájomného pri bytoch a nebytových priestoroch je určená všeobecne záväznými právnymi predpismi (bližšie pozri vysvetlivky k § 696 a 720). Nájomné sa platí spravidla v peniazoch, avšak v zmluve môže byť dohodnutý aj iný spôsob platenia nájomného (napr. v naturáliách).

V odseku 2 je upravená zročnosť (splatnosť) nájomného. Uvedená úprava platí len vtedy, keď zročnosť nie je dohodnutá v nájomnej zmluve alebo upravená v osobitných predpisoch. V ostatných prípadoch Občiansky zákonník upravuje zročnosť nájomného podľa toho, či ide o nájomné z poľnohospodárskych a lesných pozemkov, alebo o nájomné z ostatných nájmov. Nájomné z poľnohospodárskych a lesných pozemkov sa platí polročne dozadu 1. apríla a 1. októbra, t.j. za uplynulý polrok. Pri ostatných nájmoch sa platí mesačne dozadu. Ak nájomník nezaplatí nájomné v určenom termíne, dostane sa do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 517 a nasl. Pri nájme bytu musí nájomník pri omeškaní s platením nájomného platiť úroky z omeškania (pozri § 697). Dlhšie trvajúce neplatenie nájomného môže byť dôvodom výpovede s prihliadnutím súdu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. (komentár ASPI)